Porucha farebného videnia, pri ktorej je porušené vnímanie farebných tónov nazývame ako farboslepota. Pomenovanie farboslepota však nie je väčšinou úplne presné, keďže väčšina postihnutých pacientov má poruchu vnímania len niektorej farby, čo znamená, že majú v určitej miere farebné videnie zachované. Pri úplnej farbosleposti totiž nerozlišujú žiadnu z farieb a okolitý svet vnímajú iba čiernobielo v rôznych stupňoch jasu. Farboslepých ľudí je teda len necelé percento, ostatných môžeme označiť skôr ako farbomylných.
Farbosleposť môže byť čiastočná, v takom prípade sú farby vnímané odlišne a nepresne v porovnaní s človekom s normálnym farbocitom. Záleží na tom, aká farba z troch základných je vnímaná chybne.
Vrodená porucha farbocitu je genetickou záležitosťou a je edičná recesívne. Vrodené poruchy farbocitu sú viazané na chromozóm X. U mužov sa vyskytuje len jeden chromozóm X, a tak jeho prípadnú poruchu nie je možné kompenzovať genetickou informáciou z druhého chromozómu, ako je to v prípade žien. U nich dochádza k poruche len v prípade defektu na oboch chromozómoch. Obvykle sú ženy len prenášačkami poruchy farbocitu. Percentuálne sa farbosleposť vyskytuje približne u 8,5 % populácie, z toho je 8% mužov a iba 0,5% žien. Počet porúch sa tiež líši pokiaľ porovnáme rôzne rasy, čo je spôsobené predispozíciou pre genetickú poruchu na chromozóme X. Z prieskumov vyplýva, že najviac sa vyskytujú poruchy farbocitu u belochov. Najnižší výskyt vrodených porúch farebného vnímania sa vyskytuje u černochov. (4)
Rozdelenie porúch
Osoba s neporušeným vnímaním farieb sa označuje – normálny trichromat . V prípadoch porušeného farbocitu najskôr rozlišujeme či sa jedná o poruchu vrodenú alebo získanú. Vrodených je väčší počet a sú významnejšie.
Vrodené poruchy
Vrodené poruchy môžeme označiť tiež ako hereditárne, u týchto defektov ide o záležitosť vrodenú, pre ktorú neexistuje liečba, ale dnes ich už je možné do určitej miery korigovať optickými pomôckami. Existuje viac druhov vrodených porúch a môžeme ich rozdeliť podľa stupňa poruchy farebného videnia na anomálnu trichromáziu, dichromáziu a monochromáziu. Následne vrodené poruchy delíme podľa toho, ktorá z troch farieb je vnímaná chybne alebo nie je vnímaná vôbec. Vrodené poruchy farbocitu sú najčastejšie spojené s červenou a zelenou farbou. Spolu predstavujú približne 99% z celkového počtu postihnutých.
Anomálna trichromázia
U pacientov s anomálnou trichromáziou dochádza ku zníženiu vnímania jednej zo základných farieb. V sietnici sa nachádzajú všetky tri typy čapíkov, ale jeden druh funguje nedokonale, a tak je vytvorený farebný vnem v inom pomere, než ako je to v prípade u normálneho trichromata. Pri anomálnej trichromázii sa používa prípona -anomália a anomálnych trichromatov rozdeľujeme podľa toho, aká farba je chybne vnímaná. Protanomália je porucha vnímania červenej farby. Deuteranomália je porucha vnímania zelenej a tritanomália je porucha vnímania modrej farby. Porucha vnímania modrej farby je veľmi vzácna a takmer sa nevyskytuje. Pri zelene a červenej farbe je výskyt podstatne častejší.
Dichromázia
Dichromázia je najčastejším typom vrodenej poruchy farbocitu. Dichromati majú len dva funkčné typy čapíkov, a preto nie je jedna z troch základných farieb rozlišovaná. Z informácií z dvoch správne fungujúcich typov čapíkov dichromati vytvárajú alebo lepšie povedané sa snažia vytvárať všetky farby. Niektoré farby však vidia len ako hnedé odtiene, iné dokážu rozlíšiť správne a bez problémov. Orientácia dichromatov vo farbách nie je podľa tónov, ale podľa jasu jednotlivých farebných odtieňov. Pre označenie dichromázia používame príponu –anopia. Rovnako ako anomálnych trichromatov, rozdeľujeme aj dichromatov podľa toho aká farba z troch základných je postihnutá. To znamená, že človek, nevidiaci červenú je protanop, ako deuteranopa označujeme pacienta, ktorý nevidí zelenú a tritanop nevidí modrú farbu.
Monochromázia
Monochromázia je funkčná porucha, pri ktorej človek nerozlišuje žiadnu farbu – nemá schopnosť farebného videnia. Jedine v tomto prípade môžeme hovoriť o úplnej farbosleposti. Väčšinou sa jedná o poruchu čapíkov , ktoré nemusia byť v sietnici prítomné. Pacient s monochromáziou rozlišuje pozorované farebné predmety len podľa jasu. Tento typ poruchy farbocitu je však veľmi vzácny. S monochromáziou je vo väčšine prípadov spojená aj rada ďalších porúch zraku. Býva znížená centrálna zraková ostrosť, ktorú nie je možné zlepšiť ani za pomoci okuliarov alebo kontaktných šošoviek. Vyskytuje sa taktiež nystagmus a vysoký astigmatizmus. Iba vzácne sa môžeme stretnúť s úplnou farbosleposťou bez ďalších funkčných porúch. (4)
